1. obdobie: do roku 1950 – obdobie spánku (neužitočnosti) L.
2. obdobie: 1950 – 1970 Vývoj logistiky v USA – obdobie prípravy (štartu) L.
3. obdobie: 1970 – súčasnosť – obdobie úspechu logistiky
1. obdobie:
– obrat nastáva po 2. sv. vojne
– význam mali vojenské operácie
– obdobie sa vyznačuje konjunktúrou
– nebola snaha hľadať úspory
– veľké obraty, veľké zisky
– toto obdobie je nazývané často aj ako „ obdobie spánku“
– problémy v koordinácii tokov (dopravu riadila výroba ale predaj oddelenie odbytu)
– striktné delenie činnosti v podnikoch (každý subjekt riadil svoju oblasť)
Shaw, Clark: identifikovali vzťah fyzickej distribúcie a marketingu
2. obdobie
– nazýva sa „ obdobie prípravy štartu logistickej teórie a praxe“
– obdobie vhodné na vstrebávanie nových myšlienok
– najviac zanedbávanou oblasťou je fyzická distribúcia – tvrdia Drucker, Converse
– klesajú zisky
– recesia
Tendencie:
– demografický vývoj:
a.) sťahovanie obyvateľov z vidieku do miest
b.) sťahovanie obyvateľov z centier miest na periférie
– USA – v oblasti ekonomiky:
– recesia
– hľadanie zdrojov úspor
– ako prvý kde sa začína uplatňovať logistika bol potravinársky priemysel
– (štruktúra nákladov bola známa z účtovníctva, išlo o zosúladenie tokov)
„Úloha vzdušnej dopravy vo fyzickej distribúcii“
– štúdia z roku 1956
– prelom v logistike
– základnou myšlienkou bolo „náklady sa dajú kompenzovať inými nákladmi“, teda vzájomná kompenzácia nákladov
– distribučné sklady
Koncepcia komplexných nákladov
– alternatívne náklady straty zákazníka
– náklady na priblíženie sa trhom
V tom období vznikla 1. ucelená definícia logistiky – definícia americkej spoločnosti CLM (con. logistic management) (združenie obchodníkov a podnikateľov v doprave)
Definícia logistiky
Logistika je výraz, ktorý opisuje proces plánovania, realizácie a kontroly, účinného, nákladovo úspešného toku skladovania surovín, inventára vo výrobe a hotových tovarov s príslušnými informáciami z miesta vzniku na miesto spotreby. Tieto činnosti môžu zahŕňať, ale nie sú tým obmedzené, službu zákazníkom, predvídanie dopytu, distribúciu informácií, kontrolu inventára, vybavovanie objednávok, výber miesta pre závod, výber miesta pre zásobovací sklad, balenie, manipuláciu s vráteným materiálom, prepravu, skladovanie a predaj.
3. obdobie
– po roku 1970
– tzv. „obdobie úspechu logistiky“
– hovoríme o integrovanej logistike, tzn. zosúladenie zásobovania, výroby a predaja
Situácia:
– pre USA charakteristická stagflácia (stav ekonomickej konjunktúry, pri ktorom sa zároveň presadzujú inflačné procesy a kontrakcia (depresia)
– Vietnam – množstvo psychologických faktorov
– stúpa cena ropy – rast nákladov (ceny ropy 4 – násobné)
– prudký rozvoj medzinárodného obchodu, pre USA nárast importu (hlavne z Ázijských krajín 1/4 tovarov)
– čím väčšia hustota obyvateľstva tým väčší problém v usporiadaní tokov
– zmeny v technológiách
– množstvo informácií
– množstvo výpočtovej techniky
– zmena možností v preprave
Logistika
= Tool processing
= Management of physical distribution
= Material
Logistika prešla určitými vývojovými fázami od roku 1964:
4 vývojové fázy:
I. FÁZA: optimalizácia v oblasti distribúcie
– dôvodom bol zvýšený tlak spotrebiteľov na dodávateľský servis
II. FÁZA: uplatnenie z hľadiska produkcie
III. FÁZA: – uplatnenie z hľadiska zabezpečovania
= plánovací proces s cieľom vyrábať bez zásob, vytvárať tlak na zosúladenie toku materiálov, tovarov a služieb
– tak aby sa vyrábalo s minimálnymi zásobami – JUST IN TIME
– aby sa znižovala viazanosť finančných prostriedkov
IV. FÁZA: – „Rešpektovanie nadpodnikových hľadísk – dodávateľov, zákazníkov a nositeľov služieb“
– globalizácia trhov – máme na mysli integráciu, územnú rozptýlenosť, čo vytvára tlak na nadpodnikové kooperatívne riadenie
– celkovo sa logistické reťazce predlžujú (z hľadiska celého reťazca sa snažíme znižovať náklady)
– internacionalizácia, zvyšovanie technickej úrovne
Ako sa vyvíjala logistika od roku 1950 do súčasnosti?
Má logistika v dnešnej dobe väčší vplyv na ekonomiku, ako mali priemyselné revolúcie v minulosti?
Logistika má v dnešnej globalizovanej ekonomike kľúčový vplyv na efektivitu a nákladovú efektívnosť podnikov, čo ju robí porovnateľnou s priemyselnými revolúciami v minulosti, ktoré zásadne menili ekonomické a spoločenské štruktúry.