Logistické metódy, druhy a typy logistických metód

Logistikou rozumieme systémové plánovanie, synchronizáciu, riadenie, realizáciu a kontrolu vonkajšieho a vnútorného materiálového toku a s ním spojeného informačného toku z miesta vzniku do miesta spotreby cieľom, ktorého je uspokojovať požiadavky zákazníkov. Je zameraná na uspokojovanie potrieb zákazníka ako na konečný efekt a tento sa snaží dosiahnuť s čo najväčšou pružnosťou, presnosťou a hospodárnosťou.

Metódy aplikovateľné v logistike sa v ponímaní jednotlivých autoroch líšia v spôsobe klasifikácie, v podstate ide však o zhodné metódy, ktoré sa v logistike využívajú.

Logistické metódy

Pri optimálnom naplňovaní svojich riadiacich funkcií logistika využíva množstvo metód, z ktorých väčšina bola už skôr uplatňovaná v oblasti výrobných a dopravných technológií, manipulačnej techniky, skladového hospodárstva, automatizačnej techniky a informatiky. Nepristupuje k nim však oddelene, ako v jednotlivých oblastiach, ale snaží sa ich využívať komplexne s prihliadnutím na všetky vzájomné súvislosti.

Medzi základné metódy používané v logistike je možné zaradiť v jednotlivých oblastiach nasledujúce metódy:

• analýza procesov – matematická štatistika, stochastika, zhluková analýza, teória chýb
• modelovanie procesov – teória grafov, hromadnej obsluhy, spoľahlivosti, simulačná technika
• optimalizácia procesov – operačná analýza, teória rozhodovania, teória hier
• riadenie procesov – teória organizácie a regulácie
• vyhodnocovanie procesov – hodnotová analýza, rozpočtovanie nákladov, analýza úžitku a nákladov

Metódy vhodné pre logistiku

Logistiku je možné začleniť buď do technických alebo do ekonomických vied. Logistika má dobré integračné vlastnosti. Na to, aby sme došli ku konkrétnej aplikácii logistiky na rôznych úrovniach používame rôzne metódy k zachytávaniu zásob, výrobných, odbytových procesov k ich analýze a optimalizácii. Metódy používané v logistike sú začlenené do 10. skupín [1]:

1. skupina: Metódy slúžiace na analýzu logistických procesov v podniku alebo na analýzu tokov materiálov a tovaru (systémová analýza, analýza ABC,D, hodnotová analýza, analýza nákladov);

2. skupina: Metódy pre rozbor využitia HIM a pracovníkov (napr. : časové a priestorové snímkovanie, kapacitné výpočty, rozmiestňovacie úlohy, priraďovacie algoritmy), metódy na usmerňovanie materiálových tokov (usmerňovanie podľa objednávok, usmerňovanie podľa spotreby – Gozinto graf); metódy riadenia pracovných procesov (JUST – IN – TIME, Kanban – metóda riadenia dielní); dopravné technológie (týkajúce sa premiestňovania, stohové prekládky, LICHTEROV SYSTÉM)

3. skupina: Metódy operačnej analýzy slúžiace na objasnenie súvislostí v rámci systému podniku a harmonizácie vzťahov (napr. : lineárne programovanie, teória hromadnej obsluhy, teória zásob), optimalizačné a simulačné metódy a postupy – Cieľom optimalizačných modelov je určiť optimálne hodnoty rozhodovacích premenných pri maximalizácii alebo min. účelovej funkcie

Cieľom simulačných modelov je odhadnúť výstupy pri zadaných vstupoch, čo by malo pomôcť pri rozhodovaní o výbere varianty

4. skupina: Metódy slúžiace na rozčlenenie celkových procesov a postupov na čiastkové (sieťová analýza, teória grafov)

5. skupina: Štatistické metódy spracovania a vyhodnocovania informácií a prognostické metódy

6. skupina: Simulačné prístupy slúžiace na zosúladenie zvolených prístupov, princípov a metód (software podporujúce tvorbu simulačných modelov).

7. skupina: Ekonomické prístupy (napr. : analýza zisku,finančná analýza, portfóliové prístupy, sústavy ukazovateľov)

8. skupina: Systematizované prístupy k riadeniu (napr. : MRKT, MNŽT, ekonomická kybernetika) a metódy rozhodovania (viackriteriálne rozhodovanie alebo rozhodovanie za neurčitosti a rizika)
9. skupina: Psychologické a sociologické prístupy, ktoré skúmajú úlohu človeka v logistike resp. v log. systémoch (komunikačné techniky, metódy analýzy ľudských faktorov.)

10. skupina: Počítačom podporované metódy (CAD, CAM, CAP, CAQ, PPS, MIS, CAL, …)

Metódy používané na riešenie úloh v logistike

Na riešenie úloh, ktoré vznikajú v rámci jednotlivých blokov štruktúry činností výrobnej logistiky sa používajú rôzne metódy. Tieto možno rozdeliť rôznym spôsobom. V ďalšom budeme metódy rozdeľovať na tri skupiny nasledovne: [2]

1. Metódy operačného výskumu sú jedným z hlavných zdrojov rôznych matematických modelov, ktorými je možné veľmi dobre reprezentovať mnohé logistické úlohy a algoritmy na riešenie týchto úloh.
2. Metódy umelej inteligencie slúžia najmä na riešenie rôznych optimalizačných úloh, u ktorých nie sú známe polynomiálne algoritmy a teda ich riešenie si vyžaduje čas, ktorý rastie exponenciálne s veľkosťou vstupu danej úlohy. Pritom metódy, ktoré pochádzajú z oblasti umelej inteligencie, sú veľmi rôznorodé, napr. metódy na riešenie úloh s ohraničeniami, genetické algoritmy a ďalšie.
3. Na riešenie mnohých logistických úloh boli postupne vytvorené rozličné heuristiky, ktoré sú výsledkom ľudskej šikovnosti, schopnosti premýšľať a navrhovať účinné postupy na riešenie zložitých úloh.

Najčastejšie používané metódy

Medzi najčastejšie používané metódy u nás patrí

• šachovnicová tabuľka dopravných vzťahov
• sankeyov diagram – grafické vyjadrenie materiálového toku
• obehový diagram
• postupové metódy
• metóda alternatívnych dotazov
• metóda súradníc
• metóda CRAFT
• metóda trojuholníková
• trojuholníková tabuľka dopravných vzťahov
• metóda ťažiska
• metóda vážených priemerov
• metóda kruhová
• metóda klasifikačná a bodovacia
• rozhodovacie tabuľky
• časové štúdie
• metódy lineárneho programovania
• teória front
• teória grafov
• teórie hromadnej obsluhy
• simulácia
• hodnotová analýza

Systémová analýza

Analýza systémová je metóda všeobecnej teórie systémov na exaktné a empiricko intuitívne skúmanie základných vlastností a cieľov jednoduchých systémov i zložitých systémov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Cieľom systémovej analýzy je zlepšiť existujúci systém alebo vytvoriť a zaviesť nový systém.

Systémová analýza sa zakladá na komplexnom – systémovom prístupe k riešeniu problémov, čo je v prípade rozsiahlych a zložitých systémov vhodná záruka na nájdenie riešenia, ktoré sa bude približovať optimálnemu. Systémová analýza už preukázala svoju účinnosť a efektívnosť pri riešení zložitých problémov z rozličných činností, ako je program výskumu vesmíru, tvorba moderných, vysokovýkonných výpočtových systémov, ako aj ich účinná aplikácia v hospodárskej praxi [3].

Analýza ABCD

ABC analýza je založená na princípe, že len niekoľko faktorov podstatne ovplyvňuje celkový problém. Základným princípom ABC analýzy je skutočnosť, ktorá vyplýva z tzv. Paretovho pravidla. Toto pravidlo hovorí, že „80% všetkých dôsledkov spôsobuje len asi 20% príčin“. Samostatným problémom rozboru výrobného programu je definovanie reprezentantov výrobkových skupín. Reprezentanti sa využívajú vo viacerých ďalších fázach projektu (napr. hrubé kapacitné prepočty pre reprezentantov, rozbor materiálových tokov, simulácia výroby pre reprezentantov) [4]

Ak podrobíme výrobný program podniku takejto analýze, je možné obyčajne rozdeliť výrobky do troch základných skupín:

• A – významné výrobky s ohľadom na obrat podniku (10 % výrobkov, 75 % obratu). Patria sem položky s najväčším podielom na obrate. Im je venovaná najväčšia pozornosť. Pri ich nákupe je potrebný detailný prieskum dodacích podmienok (kvalita, cena, dodacia lehota) pre každú položku zvlášť. Veľkosť potrieb je určovaná analyticky na základe výrobných plánov, kusovníkov a noriem spotreby materiálu. Objednávanie je realizované v kratších časových intervaloch. Aj nepatrné zníženie stavu zásob má výrazný dopad na zníženie nákladov na skladovanie.
• B – menej „významné“ výrobky (20 % výrobkov, 15 % obratu). Patria sem položky so strednou výškou obratu. Pozornosť venovaná týmto materiálom je obvykle orientovaná na jednotlivé materiálové skupiny (nie na jednotlivé druhy materiálov). Veľkosť potrieb môže byť určovaná aj analyticky, ale väčšinou postačuje štatistický odhad (forecasting). Pri riadení zásob sú objednávané vo väčších objednávacích cykloch, pretože zvýšenie priemernej úrovne zásob u tejto skupiny položiek nemá až taký výrazný vplyv na výšku skladovacích nákladov ako u položiek skupiny A.
• C – „nevýznamné“ výrobky (70% výrobkov, 10 % obratu). Do tejto skupiny patria nízkoobrátkové položky. Tieto sú obstarávané vždy až na základe priamych požiadaviek.

Analýza nákladov

Metóda analýza nákladov a prínosov (Cost – Benefit Analysis), zvyčajne sa používa skratka CBA, slúži na hodnotenie projektov predovšetkým z verejnej sféry a obsahuje postup riešenia problémov, ktoré sú s týmito projektmi spojené . Metóda porovnáva benefity (Benefits), ktoré vyjadrujú akékoľvek pozitívne efekty s nákladmi alebo ujmy (Costs), ktoré postihujú negatívne efekty investície.

Sieťová analýza

Sieťová analýza tvorí relatívne samostatnú oblasť aplikácie základných poznatkov teórie grafov do oblasti technicko-ekonomickej – plánovania zložitých akcií ( projektov ), ktorých realizácia vyžaduje splnenie celého radu na seba nadväzujúcich čiastkových činností. Tieto činnosti vzhľadom na svoj charakter môžu mať rôzny vzájomný vzťah – nezávislosť, časová následnosť, vzájomná podmienenosť apod. Z hľadiska zatriedenia by mali metódy sieťovej analýzy patriť skôr medzi metódy heuristické, pretože ich rozhodujúcu etapu – zostavenie sieťového grafu sa doteraz nepodarilo úspešne algoritmizovať.[5]

Záver

Medzi základné metódy používané v logistike zaraďujeme analýzu procesov, modelovanie procesov, optimalizáciu procesov, riadenie procesov a vyhodnocovanie procesov. Logistiku je možné začleniť buď do technických alebo do ekonomických vied. Logistika má dobré integračné vlastnosti. Na to, aby sme došli ku konkrétnej aplikácii logistiky na rôznych úrovniach používame rôzne metódy k zachytávaniu zásob, výrobných, odbytových procesov k ich analýze a optimalizácii. Metódy používané v logistike sú začlenené do 10 skupín. Na riešenie úloh, ktoré vznikajú v rámci jednotlivých blokov štruktúry činností výrobnej logistiky sa používajú metódy operačného výskumu, metódy umelej inteligencie a heuristické metódy.