Rečnícky štýl, rečnícky preťažený štýl a nerečnícky štýl

Hovorový a rečnícky štýl

Hovorový štýl je štýl súkromnej, priateľskej komunikácie. Pre hovorový štýl sú typické spontánne prejavy, okrem súkromného listu sú všetky hovorené, teda vyslovené. Hovorový štýl využíva všetky slohové postupy, ale má jednoduchú a nízku úroveň. Na rozdiel od hovorového štýlu je rečnícky štýl alebo rétorika štýlom ústnej komunikácie verejného styku. Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať a zapôsobiť na city poslucháča. Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Súčasní autori varujú rečníkov pred dvoma falošnými krajnosťami rečového štýlu. Je to rečnícky prešperkovaný štýl a nerečnícky štýl.

Rečnícky preťažený štýl

Rečnícky preťažený štýl (rečnícky prešperkovaný štýl) sa zakladá na omyle rečníka, ktorý sa nazdáva, že čím viacej rétorických prostriedkov použije (ako sú napríklad rečnícke figúry), tým pôsobivejšia bude jeho reč. Je pravda, že triezve používanie figúr virtuálneho dialógu, názornosti, pôsobivosti a krásy, urobí reč dokonalejšou, ale nadbytok týchto figúr spôsobuje zatemnenie reči.

Kornelius Krieg prirovnáva preťaženie reči figúrami k neskorej gotike alebo rokoku. Jasnú a veľkolepú architektúru stredovekej vysokej gotiky neskorá gotika zatarasila množstvom ornamentov a nezmyselným nahromadením ornamentálnych hračiek. Čistý, dôstojný barokový štýl bol zasa zatienený predimenzovanou ťarchou rokokových ozdôb.

Prejav nesmie byť prešperkovaný. Strácal by tak na hodnovernosti a jasnosti. Poslucháč by mohol mať dojem, že sama pravda, ktorú rečník hlása, trpí pocitom menejcennosti, keď sa tak nadmerne zaodieva do ozdôb, akoby ozdoby mali vyvážiť nedostatky pravdy na vnútornej hodnote. Hlásaná pravda si stačí sama svojou hodnotou.

Nerečnícky štýl

Nemožno povedať, že by sme sa často stretávali s rečnícky preťaženým štýlom našich rečníkov. Skôr musíme konštatovať, že naši rečníci sa dopúšťajú druhého falošného extrému – hovoria nerečníckym štýlom. Niektorí si nedávajú záležať na ušľachtilom, príjemnom, pôsobivom, vrúcnom slove vo svojom prejave. Ich reč je akoby vedecká rozprava, ako suchopárna prednáška. Chýba jej sviežosť, cit, bezprostrednosť, virtuálny dialóg, vnútorné zanietenie. Je prednesená pred poslucháčmi, nie však poslucháčom!

Pri prednese platí známa Quintiliánova poučka: „Iba tam sa dosiahne dokonalosť, kde sa prírode napomôže starostlivosťou.“ Napríklad potok sa reguluje, stromčeky sa orezávajú, chodníky sa dlaždia, cesty sa betónujú. Zanedbaná príroda pôsobí na nás tiesnivo, hoci je prírodou. Niektorí rečníci stotožňujú prirodzenosť so zanedbanosťou. Vravia, že hovoria prirodzene, ale zabúdajú, že aj prirodzená reč vyžaduje starostlivosť. Ak sa jej nenapomôže starostlivosťou, kultiváciou je zanedbaná.

Rétorika vyžaduje, aby rečník nehovoril ošúchanou každodennou prózou. Zdôrazňuje sa v nej, že rečnícke prostriedky majú urobiť reč názornou, pútavou, pôsobivou, krásnou. Pritom sa v nej ráta s tým, že mnohé z rečníckych figúr používame bez toho, aby sme si ich uvedomovali. V príprave reči sa žiada vedome ich vsunúť do štruktúry reči, ak má byť reč pôsobivá a dobrá. Rečníci sa majú cvičiť v používaní týchto techník. Zvýšia tým účinnosť svojej reči.

Zároveň je potrebné uvedomiť si, že rečnícke prostriedky musia slúžiť myšlienky a nesmú byť samoúčelné. Reč je iba oblekom pre myšlienky, ale myšlienky, ktoré vyslovujeme pred obecenstvom si zasluhujú pekný oblek!