„Rozhodnutie je iba začiatok niečoho. Ako náhle sa človek rozhodne, ponorí sa v skutočnosti do mocného prúdu a ten ho unáša na miesto, na ktoré v okamihu rozhodovania vôbec nepomyslel.“ Paulo Coelho, Alchymista
Následky našich rozhodnutí
Týmto citátom začínam, lebo som si na neho spomenula pri čítaní článku. Vyjadruje situáciu ktorá sa stala aj v kmeni Moro, v dobrej vôli zmenili svoju zlú situáciu, z krátkodobého hľadiska, to viedlo k zlepšeniu, no z dlhodobého hľadiska však toto rozhodnutie viedlo k ešte horšej situácií ako mali predtým. V súčasnosti máme čoraz viac možností sa rozhodnúť ale rozhodnutia majú čoraz rozsiahlejšie dôsledky. Musíme byť vedomí toho, že za svoje rozhodnutia nesieme zodpovednosť sami, alebo prijať rozhodnutie že budeme brať to, čo nám prinesie život, také aké to bude. Jedno je však isté, vždy sa musíme rozhodnúť a jedného dňa ponesieme následky.
Zaujímavý je príklad požiarnika, ktorý sa v zlomku sekundy rozhodol, zachránil životy kolegov ale doteraz nevie prečo sa tak vlastne rozhodol. Bol to šiesty zmysel, vnútorný hlas alebo len jeho podvedomie, ktoré vyvodilo správne riešenie? Podľa môjho názoru, je to jedno a to isté, v dôsledku rutiny sa pravidelne opakujúce aktivity premenia na rutinné. Preto podvedome vyhodnotil situáciu a konal. Podľa holandského psychológa Apa Dijksternuisa je intuícia aj bez nácviku lepším radcom, predovšetkým vtedy keď treba brať do úvahy mimoriadne veľa kritérií súčasne.
Žiť v prítomnosti
Každému z nás sa stáva, že keď odchádza z domu či bytu, si po pár minútach nevie spomenúť, či zamkol alebo nie. Táto aktivita je jedna z mnohých ktoré sú už tak rutinné, že vlastne ani nepostrehneme, či sme ich vykonali alebo nie.
Význam farieb
Náš mozog, často ovplyvňujú pocity, ktoré v nás vyvoláva okolitý svet. Hoci aj také zatrúbenie auta, nám môže pripomenúť ako sme prednedávnom zamyslený skoro vrhli autu pod kolesá. Alebo si vždy pri vôni sena spomenieme na bezstarostné letné prázdniny u starej mamy. Naše podvedomie mení informácie na emócie, teda z poznatkov sú rýchlo jednoduché, rýchle a intuitívne odporúčania. Ľudia prikladajú význam farbám na základe skúseností alebo na základe podobnosti s predmetmi s ktorými sa často stretávajú. Ľudia prikladajú farbám význam subjektívne, preto napríklad v Európe a Amerike za farbu smútk považujú čiernu, v Japonsku naopak bielu.[1]
Framingov efekt
Keď nám niekto ponúkne poloplný a poloprázdny pohár nášho obľúbeného nápoja, ktorý si vyberieme? Pravdepodobne poloplný, hoci sú oba rovnako naplnené a rozdiel je len vo formulácií. Ľudia majú tendenciu sa rozhodovať na základe toho či je niečo vyjadrené pozitívne alebo negatívne. Psychológovia to nazývajú Framingov efekt. Podľa anglických vedcov, ktorý tento efekt testovali na 20 študentoch. Všetci začínali s 50 librami a potom im ukázali dve alternatívy A a B. Alternatíva A spočívala v tom, že súťažiaci má garantovanú výhru 20 libier alebo bude hrať hazardnú hru. Pri alternatíve B hráči mali garantovanú prehru 30 libier alebo budú hrať hazardnú hru. Emocionálna reakcia podnietila hráčov, aby si nechali garantovaný zisk, alebo v prípade garantovanej prehry hrali hazardnú hru. Prejavil sa u nich Framingov efekt. Súhlasím s názorom, že ľudia ktorý sa rozhodujú racionálne majú také silné emócie ako ľudia, ktorý sa rozhodnú narýchlo, len svoje emócie vedia lepšie kontrolovať.
Nákupná dilema
Aj v prípade, že sme sa rozhodli dobre, nás trápia pochybnosti, či neexistuje aj nejaká lepšia možnosť. S dilemou voľby sa stretávame napríklad pri nákupoch v obchode, hoci na uspokojenie našich potrieb by nám stačilo 150 produktov, v obchodoch ich je niekoľko tisíc. Čím z viac produktov si vyberáme, tým väčšie je aj riziko, že podľahneme pochybnostiam. Až 39% ľudí si číta a nakupuje podľa letákov, ktoré dostanú do svojich schránok.[2] Takíto ľudia sa nazývajú maximalisti, výrobky ktoré nakupujú si poriadne overia, porovnajú s ostatnými. Na základe pomeru ceny a kvality, urobili lepšie rozhodnutia ako nenáročný zákazníci ale zároveň im to prinieslo aj menej spokojnosti.
Záver
Najlepšie sa človek rozhodne vtedy, keď myslí na niečo úplne iné. Podľa môjho názoru je to ako keď niečo hľadáme a nájdeme to, keď to najmenej očakávame, len v tomto prípade to nie je vec ale myšlienka. Preto si na dôležité rozhodnutia treba nechať dostatok času, nechať si to prejsť hlavou, popremýšľať o tom a možno najlepšia myšlienka príde zrovna vtedy, keď to buďme najmenej očakávať, napríklad v sprche.
Ja si myslím, že ľudské rozhodovanie sa dá ľahko ovplyvniť množstvom faktorov. Napríklad hudba. Hudba má moc, niektorých upokojuje, iných nabáda k aktivite.[3] Preto sa vedci rozhodli v istom nákupnom centre, v časti s vínami, potvrdiť túto teóriu, že hudba ovplyvňuje náladu zákazníka a ten sa vedome, ale aj podvedome správa podľa jej účinkov. Teória sa potvrdila, zákazníci si pri dychovke kupovali viac nemecké vína a pri akordeóne siahli radšej po francúzskom víne. Ani jeden zákazník si nebol vedomí toho ako ho hudba ovplyvnila, dokonca väčšina si ani neuvedomila, že tam nejaká hudba hrá. Podľa môjho názoru obchodníci využívajú rôzne triky, ako ovplyvniť podvedome zákazníkov, aby kúpili viac ako pôvodne chceli. Napríklad neustále prekladajú tovar aby ho zákazníci museli hľadať, alebo tovar ktorý chcú predať dajú ľudom priamo do cesty.
Ak človek neustále prijíma racionálne rozhodnutia, hoci sú v rozpore s jeho podvedomím, nahromadený stres sa prejaví a človek psychicky ochorie. Aj podľa môjho názoru človek nemôže žiť celý život v klame, lebo tým vedie vojnu so sebou samým.
Pri dôležitých životných krokoch by mal človek zvážiť všetky za a proti a prijať čo najlepšie rozhodnutie. Jedným z takých rozhodnutí je aj uzavretie manželstva. Či sa pre manželstvo rozhodneme skôr alebo neskôr, naše rozhodnutia sa často menia. Preto v súčasnosti pripadá na 100 svadieb približne 46 rozvodov.[4] A priemerná dĺžka rozvedeného manželstva je 14,6 roka. Ale Slováci rozvod odkladajú do čoraz vyššieho veku, no všetko závisí hlavne od výchovy a náboženského vplyvu na človeka.
Hoci sa náš mozog dokáže bez problémov odvrátiť blížiace sa nebezpečenstvo, úplne zlyháva pri hodnotení vzdialeného rizika. V tomto bode a autorom celkom nesúhlasím, vzhľadom na to, že keď sa človek rozhodne, mal by uvažovať aké následky môže mať jeho rozhodnutie a podľa môjho názoru rozhodnutia nie sú nemenné a dajú sa zmeniť, len treba zakročiť dostatočne skoro, aby neboli následky nášho rozhodnutia katastrofálne.
[1] http://grafika.sk/clanok/symbolika-a-vyznam-farieb/
[2] http://www.sme.sk/cdata/1961033/01.jpg
[3] http://www.instore.sk/news/vyznam-hudby-v-predajni
[4] http://aktualne.atlas.sk/rozvody-na-slovensku-po-rokoch-opat-klesli/slovensko/spolocnost/