Hybné sily medzinárodného obchodu
Takmer každé odvetvie sa nachádza v neustálom pohybe dochádza teda k neustálym zmenám. Odvetvové podmienky sa nemenia nielen v jednotlivých odvetviach ale aj v podmienkach zahraničného obchodu, pretože pôsobia sily, ktoré motivujú alebo potláčajú zmeny. Najvýznamnejšie z týchto síl sa nazývajú hybné sily, pretože majú najväčší vplyv na charakter prebiehajúcich zmien v štruktúre.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že aj odvetvie zahraničného obchodu sa nachádza v stave zmien, ktoré je výslednicou pôsobenia hybných síl rozličných odvetví, čiže síl vyvolávajúcich zmeny prebiehajúce v štruktúre zahraničného obchodu, ktoré sú ukazovateľmi náhlych zmien a novej orientácie odvetvia.
„Žijeme v globálnom hospodárstve, ktoré je charakteristické nielen voľným obchodom s tovarom a službami, ale ešte viac voľným pohybom kapitálu. Úrokové sadzby, výmenné kurzy a ceny akcií v rôznych krajinách sú úzko prepojené a globálne finančné trhy majú ohromný vplyv na ekonomické podmienky[1]“ Môžeme teda povedať, že v súčasnosti je možný akýkoľvek pohyb kapitálu v zahraničnom obchode.
Hybné sily medzinárodného obchodu v minulosti
„Výsledky druhej svetovej vojny podstatne zmenili mapu sveta i pomer síl na svetovej politickej scéne. V závere vojny bolo rozhodnuté o ustanovení novej medzinárodnej inštitúcie – Organizácii spojených národov, ktorej hlavnou úlohou malo byť úsilie o zaistenie mieru vo svete.[2]“ Do popredia tohto obdobia sa dostala snaha o udržanie mieru vo svete a úsilie predísť ďalším nepokojom, ktoré by vyvrcholili vojnovým konfliktom.
Opatrenia na podporu mieru vo svete sa neuskutočňovali len v Európe ale aj na americkom kontinente. „Americký prezident Roosevelt vytýčil po 2. svetovej vojne štyri priority:
- zabezpečiť spoluprácu so spojencami pri vytváraní povojnového sveta, pretože bez nich neexistovali vyhliadky na trvalý mier
- spolu so spojencami vybudovať také povojnové usporiadanie, ktoré odstráni príčiny budúcich vojen
- pre toto usporiadanie získať aj americký národ a obmedziť tak návrat k izolovanej politike, ktorá trvala po prvej svetovej vojne.[3]“
Hlavnou pohnútkou na konci vojny a po skončení 2.svetovej vojny sa stala snaha o udržanie mieru nielen v Európe. Príjmali sa opatrenia na udržanie celosvetového mieru.
„Zahraničný obchod v Československu v r. 1948 bol zoštátnený. Zoštátnením zahraničného obchodu sa vytvoril monopol v oblasti medzinárodného obchodu.[4]“ Len štátom určené subjekty mohli uskutočňovať vývoznú a dovoznú činnosť, ostatné subjekty nemali možnosť vstúpiť do kontaktu so medzinárodnými obchodmi. Hybnou silou v tomto období bol štát. Tým subjektom ktorým štát umožnil vstup na medzinárodné trhy, sa mohli angažovať na internacionálnych trhoch, ostatné subjekty boli ekonomicky obmedzené rôznymi opatreniami štátu, najčastejšie vysokými clami a poplatkami uvalenými na importné a exportné produkty.
V r. 1953 boli zriadené podniky zahraničného obchodu (PZO). Boli to samostatné právnické osoby, štát neručil za ich ekonomickú podnikateľskú činnosť a ony neručili za záväzky štátu. Hybné sily medzinárodného obchodu tvorili monopoly, došlo k oddeleniu výroby a vnútorného obchodu od internacionálnych trhov. Výrobné podniky úplne stratili kontakty so globálnymi trhmi, čo malo negatívne dôsledky.
V polovici 60. rokov došlo k ďalšej reorganizácii PZO. Niektoré podniky sa pretransformovali na a.s. so spoluúčasťou výrobných podnikov. Výhodou bolo, že sa výrobné podniky zúčastňovali na obchodných rokovaniach so zahraničnými partnermi, cestovali na medzinárodné výstavy a pod. Táto nová organizačná štruktúra umožnila lepšie prepojenie domácej výroby so zahraničnými odberateľmi.
Koncom 60. rokov bol monopol v oblasti zahraničného obchodu narušený, pretože povolenie podnikať v zahraničí získavajú výrobné i obchodné podniky. Dochádza k mimoriadnemu vzrastu amerického dolára. Hybnou silou sa stali rozvíjajúce sa výrobné i obchodné podniky, ktoré sa začínajú uplatňovať na medzinárodných trhoch.
„Použite ropy ako zbrane zaznamenalo nový pokrok v blízkovýchodnom konflikte. Obrovský rast cien ropy vyvolal energetickú krízu, s ktorou sa museli vyrovnávať všetky štáty.[5]“ V Európe sa zvykla energetická kríza nazývať aj ako ropné šoky, ktoré vyvrcholili najmä v rokoch 1973-1974 a 1978-1979. „Ropné spoločnosti hromadili ropu vo svojich skladoch rozmiestnených po celom západnom svete alebo zadržiavali svoje veľké cisternové lode naplnené ropou. Spôsobili tým nedostatok ropy na ľubovoľnom trhu, a teda aj zvýšenie ceny.[6]“ Hybnou silou sa stala v tomto období ropa. Snaha jednotlivcov za každú cenu zvýšiť zisky z dovozu ropy a zemného plynu vyústila do ropných šokov.
V 70. rokoch došlo ku globálnej hospodárskej recesii. Americký dolár po predchádzajúcom raste ihneď prudko poklesol. Nastal pokles cien tovaru dovážaného z rozvojových krajín. Hybnou silou sa stali krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré prudko nastúpili do globálneho hospodárstva.
V 80. rokoch dochádza k prudkému rozvoju počítačovej techniky. Nastúpila hybná sila počítačov tzv. éra počítačov. Na internacionálnych trhoch došlo k výraznému poklesu cien. V medzinárodných trhoch sa aplikovali výsledky vedecko-technického pokroku.
V r. 1989 dochádza k liberalizácii zahraničnoobchodnej činnosti. Skoro 150 organizácií získalo súhlas vykonávať trvale zahraničnoobchodnú činnosť a 84 organizácií dostalo dočasné povolenie vykonávať túto činnosť na dobu určitú. Hybnými silami sa stali liberalizované organizácie pôsobiace na medzinárodných trhoch.
V r. 1990 boli stanovené isté podmienky na získanie povolenia v oblasti podnikania so zahraničím. Právnické osoby museli zložiť kaucie vo výške 100 000 Kčs a fyzické osoby 20 000 Kčs. O rok neskôr sa situácia naďalej zjednodušuje, pre subjekty sa stačilo zapísať do podnikového registra, a tým mohli podnikať v zahraničnoobchodnej oblasti.
V období od r. 1993 do r. 1998 má vývoz tovaru stúpajúcu tendenciu. Dochádza k nárastu schodku obchodnej bilancie, čo zaťažuje platobnú bilanciu a pôsobí na kurz slovenskej koruny. „V r. 1997 sa začali prejavovať opatrenia vlády na podporu exportu, medzi ktoré patrili aplikácia dovoznej prirážky, sprísnenie a uplatnenie certifikátu, stanovenia dovozných kvót na niektoré potravinárske a poľnohospodárske výrobky. Tieto opatrenia pôsobili na útlm exportu, pozitívne ovplyvnili zahraničnoobchodnú bilanciu a vytvorili priestor na predaj domácej produkcie.[7]“
Obmedzovanie dovozu je signálom nedostatočnej exportnej výkonnosti, ukazuje zaostalosť výroby, nesprávnu štruktúru výrobných podnikov i celého národného hospodárstva SR. Rovnako obmedzovanie dovozu modernej vyspelej technológie v rámci technicko-inovačného rozvoja brzdí podmienky na rast produktivity práce a konkurencieschopnosť v budúcnosti. Hybnou silou sa opäť stáva export.
Zefektívnenie zahraničnoobchodnej bilancie SR nastáva v rokoch 1999 a 2000. „Výsledky roku 2001 naznačujú, že zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancii SR v rokoch 1999 a 2000 bolo len prechodné. Zmeny realizované v predchádzajúcom období neboli dostatočné na to, aby umožnili udržanie deficitu obchodnej bilancie v prijateľných hodnotách aj pri vyššom tempe rastu ekonomiky. Obnovenie rastu domáceho dopytu vytvára tlak na dovoz a zvyšuje záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie[8].“
Slovenská republika vstúpila v r. 2004 do Európskej únie. Vstupom do EÚ sa odbúrali ďalšie prekážky kooperácie a hybnou silou iniciatív sa stali najmä projekty financované z európskych fondov. Ďalším dôležitým medzníkom v rozvoji pozitívneho vplyvu integrácie do európskeho priestoru bol vstup Slovenskej republiky do Schengenskej zóny.
Hybné sily medzinárodného obchodu v súčasnosti
Krajiny strednej Európy vkladali a stále vkladajú veľké nádeje v súvislosti s modernizáciou svojich ekonomík a zintenzívnením inovačnej aktivity práve do priamych zahraničných investícií. Bez týchto investícií by zrejme neboli schopné zabezpečiť rýchlu a účinnú adaptáciu na súčasné smery technického rozvoja a dosiahnuť zvýšenie konkurenčnej schopnosti na svetovom trhu. Hlavnou hybnou silou súčasnosti sa stávajú investície zahraničných investorov, prichádzajúce z rôznych zahraničných krajín.
Na jednej strane bol vstup Slovenska do Európskej únie faktorom, ktorý podľa všeobecných očakávaní povedie k zvýšeniu prílevu zahraničných investícií, najmä v krajinách, ktoré predtým v tejto oblasti zaostávali, na druhej strane práve zahraniční investori sú schopní lepšie zabezpečiť, aby sa podniky lokalizované v nových členských štátoch vedeli lepšie presadiť nie len na veľkom európskom trhu ale aj na trhu mimo hraníc Európskej únie a neposlednom rade na globálnych trhoch.
[1] Soros, G. 1999. Kríza globálneho kapitalizmu. Bratislava : Kalligram. 1999. 240s. ISBN 80-7149-270-1. s.113.
[2] Liďák, J. 2000. Medzinárodné vzťahy – Medzinárodná politika. Bratislava : SOFA. 2000. 180s. ISBN 80-85752-70-0. s. 89.
[3] Novotný, A. 2011. Teorie a prax medzinárodních vztahů. Bratislava : Paneurópska vysoká škola. 2011. 479 s. ISBN978-80-89447-37-4. s. 49.
[4] www.euroekonom.sk (on-line). cit. 1.2.2012. dostupné na: https://www.euroekonom.sk/obchod/zahranicny-obchod/vyvoj-zahranicneho-obchodu-sr-a-jeho-problemy/
[5] Liďák, J. 2000. Medzinárodné vzťahy – Medzinárodná politika. Bratislava : SOFA. 2000. 180s. ISBN 80-85752-70-0. s. 129.
[6] Ehrenpfordt, R. –Heller, L.1989. Veľké obchody. Bratislava : Pravda. 1989. 281s. s.199.
[7] www.euroekonom.sk (online). cit. 1.2.2012. dostupné na: https://www.euroekonom.sk/obchod/zahranicny-obchod/vyvoj-zahranicneho-obchodu-sr-a-jeho-problemy/
[8] Odborný bankový časopis BIATEC. október 2001.(online). Bratislava : i+i print. 2001. (citované 1.2.2011). dostupné na internete: http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok1995/BIATEC_8_1995.pdf