Podnikové logistické funkcie môžeme rozdeliť na:
a.) optimalizačná funkcia
b.) miera obsluhy zákazníka
c.) funkcia sledovania vzniku nákladov
Optimalizačná funkcia
– snahou je optimalizovať technologické, technické, ekonomické… procesy – snaha o unifikáciu (tá je nutná)
– podniková log. by sa mala snažiť o optimalizáciu tokov
Miera obsluhy zákazníka:
– možno ju merať priamo alebo nepriamo.
Priamo – po vykonaní určitej činnosti. Problém je tu určiť resp. zistiť aký bol skutočný dopyt
MOZ = uspokojený dopyt (UD) / celkový dopyt (CD)
Nepriamo – prostredníctvom 3 základných charakteristík:
1.) dodacia lehota
– obyčajne platí, že čím kratšia tým lepšia no sú aj opačné prípady napr. : pri systéme JUST – IN – TIME kratšia lehota neznamená výhodu, v POISTENÍ tiež neplatí , ďalej ak sa tovar dopravuje loďou a ceny idú hore a my nemáme vopred uzavretú zmluvu je pre nás výhodnejšie dodať tovar neskôr
2.) pružnosť
– pružnosť je rýchla reakcia na zmenu vkusu, orientácie,.
– tiež tu obyčajne platí pravidlo čím rýchlejšie tým lepšie ale sú aj situácie kedy to neplatí napr. : prídem s moderným strojom do Afriky
– stretnem sa tu však s problémom nedostatku kvalifikovanej prac. sily ktorá by bola schopná ho obsluhovať. (napriek tomu, že som rýchlo zareagoval na zmeny technológie
3.) spoľahlivosť dodávky
– tu tiež môže nastať protichodná situácia v poisťovníctve – poistná udalosť
– všeobecne tu existuje snaha o zvyšovanie uspokojeného dopytu (UD)
Sledovanie vzniku nákladov
– Je tu snaha o optimalizáciu 2 typov nákladov:
a.) logistických – (Ballov rozčlenil tieto náklady nasledovne):
1.) náklady na riadenie a vytvorenie logistického systému
(odpisy, režijné náklady, súvisiace mzdy, náklady na inovácie…)
2.) náklady na zásoby
(odpisy HIM, poistné, náklady súvisiace so stratenými príležitosťami, súvisiace mzdy, úroky,…)
3.) náklady na skladovanie
(fixné náklady súvisiace s kapacitou, náklady prevádzky, súvisiace mzdy…)
4.) dopravné náklady
(odpisy, úroky, náklady na údržbu, poistenie, mzdy, náklady Carnet – doklad pri medzinárodnej preprave)
5.) náklady na manipuláciu
(náklady na obaly, odpisy,…)
– logistické náklady sú priamo úmerné obsluhe zákazníka
b.) nákladov deficitu – tieto vznikajú ako dôsledok nedostatočnej obsluhy (penále, pokuty, strata zákazníka – napr. : v chemickom priemysle, kde 1 zákazník predstavuje 10% obsluhovaného trhu…)
K dosiahnutiu cieľa b.) a c.) možno postupovať dvoma cestami:
I. Pri prvej ceste – ide o dodržiavanie miery obsluhy zákazníka bez ohľadu na náklady (takúto cestu čiastočne používa firma KODAK – napríklad ak nejaký fotograf potrebuje špeciálny film firma je ochotná dať si poslať 1kus tohto druhu filmu letecky aj napriek vysokým nákladom)
II. druhý prístup – stanovenie miery obsluhy zákazníka pri minimalizácií nákladov
tu je snaha pohybovať sa v tomto intervale
Tieto 2 prístupy sú hraničné.
V podnikovej praxi sa používa 2. cesta snaha o minimalizáciu CN a na základe toho určiť mieru obsluhy.
1. cesta má tieto problémy: – spojené s analýzou procesov chovania sa dopytu (nutnosť osloviť všetkých potenciálnych zákazníkov a ich ochota spolupracovať);
– formulovanie rozhodovacích procesov pri nákupe;
– praktické zisťovanie log. nákladov
– získavanie informácií (pri 2. prístupe je možné ich riešiť – je častejšie používaný)